biografia

Ako som prišla k maľovaniu? Na túto otázku rovnako neviem tak isto dať postačujúcu odpoveď, ako na otázku, prečo ma baví matematika.

Pociťujem, že oboje, maľovanie aj matematika pokrývajú to isté, len úplne iným spôsobom.

Tento pocit odôvodňuje aj to, prečo som už po základnej škole stála pred ťažkým rozhodnutím: umenie, alebo technika? Zvolila som techniku, ale osud sa nado mnou zľutoval. Už na internáte v Bratrislave som mala okolo seba študentky umeleckej priemyslovky a konzervatoristky. Takže blízkosť  umenia a múzy zostala.

Po tom, čo „Pražská jar“ tak prudko skončila, pokračova som v štúdiu elektrotechniky na preslávenej Zürišskej ETH, ktoré som v roku 1974 úspešne ukončila. Z rodinných dôvodov – na svet prišli moji dvaja synovia – som naplno pracovať nemohla.  Zato som sa mohla venovať mojej „druhej strane“, umeniu. Navštevovala som rôzne kurzy a semináre na Zürišskej „šupke“ a zúčasťnovala sa na rozličných akadémiách a umeleckých dielňach.

Moje vlastné práce som vystavovala a sama som dávala kurzy maľovania.